TOPOĽANY - MICHALOVCE

TOPOĽANY - MICHALOVCE

Farnosť Michalovce - Topoľany (Protopresbyterát Michalovce)

---

Topoľany sú miestnou, severozápadnou časťou mesta Michalovce. Z prvej správy o Topoľanoch z roku 1248 sa dozvedáme, že ich v tom roku šľachtic Peter syn Sobeslava dal manželke ako veno. Z obsahu listiny vyplýva, že dedina Topoľany jestvovala už pred rokom 1248 a patrila šľachticovi Petrovi. V písomnostiach z 13. až 16. storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Topoľa, Topolya, ktorý korení v slovenskom názve Topoľ. Je evidentné, že názov vznikol prevzatím slovenského pomenovania listnatého stromu za názov sídliska. Jeho obyvateľov neskôr pomenúvali Topoľani, z čoho vznikol trvalí názov dediny, názov Topoľany. Pádový tvar topoľa (z. do) zostal maďarizovaným názvom tejto dediny. Na základe uvedených poznatkov možno usúdiť, že táto dedina jestvovala pred 13. storočím, pričom je isté, že vznikla v slovenskom prostredí. Jej existenciu možno predpokladať už pred 11. storočím. Topoľany už v 1. polovici 13. storočia patrili šľachticom, podobne ako Michalovce a viaceré susedné dediny.

Majetkovou súčasťou panstva Michalovce zostali nepretržite aj v 14. až 17. storočí. Okolo roku 1374 hospodárilo v Topoľanoch asi 14 sedliackych domácností, pričom pozemky pre ďalších 5 domácností boli opustené. Niektoré miestne poddanské rodiny si v 15. storočí postavili domy na novom mieste. V dôsledku toho dostali sídliskové časti rozlišujúce názvy Nové Topoľany, Staré Topoľany a Veľké Topoľany.

V rokoch 1567 a 1582 boli tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtára zdaňované daňou kráľovi od šiestich port. Rovnaké zdanenie svedčí o ustálenom počte sedliakov a rozsahu nimi obhospodarovaných pozemkov. Z roku 1567 je údaj, že tam žilo aj 6 rodín želiarov, ale aj dve rodiny slobodníkov, ktorí tam zaiste žili aj neskôr. V roku1600 stálo v sídlisku 17 obývaných poddanských domov. Topoľany boli na prelome 16. a 17. storočia stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom. V 17 storočí sedliacké domácnosti výrazne chudobneli. V roku 1610 zdanili sedliakov, ale aj želiarov spolu od 1,5 porty, v roku 1635 od 0,5 porty. Topoľany boli stredne veľkou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 v nich žilo 13, v roku 1720 14 poddanských domácností.

Pôvodný gréckokatolícky chrám z roku 1718, zasvätený sv. archanjelovi Michalovi nahradil nový chrám, dokončený v roku 1939 s tým istým patrocíniom. Architektonicky patrí k najkrajším chrámom v Apoštolskom exarcháte. Chrám sa staval pod vedením o. Kaliňáka,(1937) ktorý ho aj sám projektoval. To vyjadruje aj jeho portrét pri vstupe do sakristie. Pri práci na novom chráme mal na mysli jednu túžbu, aby tento chrám dokončil a aspoň raz odslúžil sv.liturgiu. To sa mu aj splnilo. Po ukončení prác a následnej vysviacke ťažko ochorel na týfus a o týždeň aj zomrel. Jeho slová sa vyplnili do bodky. Ľudia si ho veľmi vážili pre jeho zbožnosť a obetavosť . Neváhal skočiť aj pod zablatený voz, aby pomohol.

Počas okupácie Michaloviec Topolianský veriaci niesli v procesii za spevu molebenu Ikonu Matky ustavičnej pomoci, ktorá je v miestnej cerkvi umiestnená v bočnom žertveníku, aby si vyprosili jej pomoc a ochranu. Na druhý deň podľa pametníkov prišla hustá hmla. Tá bola príčinou, že sa nemecké a ruské vojská nestretli. Akoby zázrakom okupácia nezasiahla Topoľany, pričom ostatné dediny boli bojmi ťažko skúšané.

Z dejín Topoľan je potrebné spomenúť, že 17. 10.1969 tu boli pohrebné obrady Dominika Trčku za účasti mnoho veriacich i duchovenstva. Veľmi váženým o. duchovným v Topoľanoch je nebohý o. Lazor: Viedol Mariánsku kongregáciu mužov so sídlom v Topoľanoch, ktorá sa za jeho vedenia rozrástla na 75 mužov. Práve táto kongregácia 13. júna 1948 usporiadala veľmi významnú a netradičnú púť mužov do Humenného: „Viac ako 250 mužov z Topoľan, Petroviec a okolia išlo v procesii do Petroviec na stanicu a odtiaľ vlakom do Humenného... Mohutný spev sa rozliehal do všetkých ulíc ...Všetkých to povzbudzovalo...“ od 15. novembra1968 sa stal správcom farnosti Topoľany s filiálnou obcou Lesné. Spolu s kurátormi sa v novom pôsobisku hneď pustil do práce. Nová rozostavaná farská budova, ktorú začali stavať pravoslávni, bola už pod strechou, ale bolo potrebné najprv robiť opravy na chráme a až potom dokončiť faru.

Za jeho dvadsaťdvaročného pôsobenia v tejto farnosti, aj keď s mnohými ťažkosťami zo strany okresného cirkevného tajomníka, bol topoľanský chrám vymaľovaný z vnútra, dvakrát bola obnovená jeho vonkajšia fasáda, bola urobená nová medená strecha a podľa zmeneného projektu bola dokončená farská budova. Táto bola posvätená 15. septembra 1974 okresným dekanom o. Jozefom Knežom. Otec Lazor viackrát zorganizoval rôzne výlety pre farnosť – či už pre celú alebo pre miništrantov. Do pamäti veriacich sa hlboko vryl jeden z týchto výletov - púť na Velehrad, kde oni ako prví slávili spolu so svojim farárom gréckokatolícku svätú liturgiu v slovenčine. Na mnohé zážitky so svojím farárom si doteraz spomínajú jeho bývalí farníci, no najviac tí, ktorí s ním najbližšie spolupracovali.

V roku 1993 pôsobil vo farnosti Slavomír Gereg až do roku 2001. Po ňom do roku 2003 o. Igor Suchý, Od roku 2003 pôsobí vo farnosti o. Slavomír Čekan. Za jeho pôsobenia bola otvorená nová Cirkevná materská škôlka bl. Biskupa Vasiľa Hopka, ktorú slávnostne otvoril a posvätil vladyka Milan 8.9.2004. V tomto čase sa škôlka presťahovala do Michaloviec. Náš topoliansky chrám prešiel veľkou rekonštrukciou, 11.9.2005 posvätil vladyka Milan a zároveň slávnostne otvoril Eucharistický kongres na Slovensku.